Dostal som sa do nej v roku 2017, keď som už mal na YouTube 7 videí, na ktorých som rozprával čo robiť, aby som depresiu nedostal.
Problémom bola tá vec, že hoci som vedel veľa vecí, čo robiť, aby sa človek nedostal do depresie a tiež som hovoril, že už viac ako rok som OK, tak tie veci som síce vedel, ale nedával som ich do praxe, hoci aj to som hovoril, že to robím. Jednoducho som sa nemenil. Bol som spokojný so stavom, že už viem, čo robiť. Omyl. Preto v súčasnosti toľko zdôrazňujem a opakujem, že vedieť nestačí. To vedenie treba dávať do života, do dennodennosti, treba sa meniť, krok po kroku, trvalo a stále.
Táto tretia depresia trvala najdlhšie. 2 roky.
Z fázy vzplanutia, teda z akútnej fázy, kedy príznaky depresie boli ťažké, silné, by som povedal až zdrvujúce prešla do fázy tiahlej, dlho pretrvávajúcej, teda do chronickej fázy. Samozrejme som bol aj hospitalizovaný (bol som ako pacient na psychiatrickom oddelení). Diagnóza znela ťažká depresia s psychotickými príznakmi. To znamená , že už som mával aj bludy, bol som odtrhnutý od reality.
Nastavili ma na antidepresíva v kombinácii s liekmi proti strachu a úzkosti, čo je normálny postup pri ťažkých depresiách. Bol som aj na elektro šokoch. Tie mi pomohli pri mojej druhej depresii v roku 2011, ale tentokrát nezabrali ani elektro šoky. Príznaky sa postupne trochu zmiernili, ale prešiel som do chronickej, pretrvávajúcej fázy. A postupne som začínal rezignovať a strácať nádej, nakoľko nič nepomáhalo.
Do toho som začal viac popíjať alkohol, čo sa samozrejme pri braní antidepresív a barbiturátov vyslovene zakazuje a neodporúča a Xanax, liek na úzkosti, som nevysadil dostatočne skoro a vznikla naň závislosť. A závislosť na Xanaxe (je to tá istá účinná látka ako v Neurole, alebo vo Frontine) je drogová závislosť. Človek s tým nevie prestať. Takto som ho bral skoro 2 roky.
Takže bol to trojboj, pretrvávajúca depresia, pravidelné pitie alkoholu a drogová závislosť na Xanaxe.
Po 2 rokoch vysloveného trápenia zasiahla moja staršia dcéra, zavolala mojej psychiatričke a vybavila mi 2 mesačný pobyt v psychiatrickej nemocnici. Pre mňa to bola úplne nová skúsenosť. Dovtedy som chodil po psychiatrických ambulanciách a 3 krát som bol hospitalizovaný na psychiatrických oddeleniach.
Tu, v psychiatrickej nemocnici došlo k 3 podstatným veciam. Zmenil som prostredie, vymenili mi antidepresíva a mal som, v tom všetkom mojom depresívnom nešťastí, šťastie, že som sa nedostal na oddelenie depresívnych, ale na oddelenie drogovo a alkoholovo závislých. A tu bola tá tretia pomáhajúca vec. Prísny denný režim, ktorý je enormne dôležitý pri riešení depresie.
Ten režim zahŕňal veľa vecí, napríklad skoré ranné vstávanie, rozcvičku, písanie denníku, chodenie do práce na záhradu , kolektívne sedenia s psychológom, presný rozpis stravovania a tiež presný čas, kedy večer do postele. A po 3 týždňoch , ktoré neboli jednoduché som opäť vstal z mŕtvych. Píšem to preto , lebo dovtedy som bol chodiacou mŕtvolou.
Takto som sa stal opäť človekom a už potom som začal vyslovene striktne zavádzať do života nové veci, už som makal na tom, aby som sa menil a zmenil.
Teraz je to 4 roky, čo som úplne bez liekov, som spokojný a šťastný tak, ako som doteraz nikdy nebol a so svojimi skúsenosťami sa chcem podeliť s ostatnými, ktorým by to mohlo pomôcť.